Obsah
Neočakávané pokračovanie
Keď som počul, že sa chystá pokračovanie 'Joker', pomyslel som si: "Skvelé! Viac šialenstva!" Ale po zhliadnutí 'Joker: Folie à Deux' som mal na tvári výraz sklamania ako z meme.
Ako sa môže film, ktorý bol kultúrnym fenoménom, premeniť na taký, povedzme, kamikadze? Tu nie je hrdina, ani smiech, a už vôbec nie zmysel. Joaquin Phoenix a Lady Gaga sa vrhnú do priepasti, ale naozaj existuje niečo, čo ich môže zachrániť?
V 'Joker' sa Todd Phillips podarilo, že sme sa ponorili do trápenia Arthura Flecka, klauna, ktorý sníval o tom, že sa stane komikom v spoločnosti, ktorá ho ignorovala.
V 'Joker' sa Todd Phillips podarilo, že sme sa ponorili do trápenia Arthura Flecka, klauna, ktorý sníval o tom, že sa stane komikom v spoločnosti, ktorá ho ignorovala.
Film rezonoval v napätej sociálnej situácii. Realita sa prepletala s fikciou takým spôsobom, že mnohí z nás si mysleli: "Toto by mohlo byť odrazom našej vlastnej šialenosti". Ale čo sa tu stalo?
Na začiatku ma koncept muzikálu založeného na univerze 'Joker' nechal krútiť hlavou. Muzikál? Naozaj! Čo bude nasledovať? 'Joker: Muzikálová Komédia'? Predstava vidieť Phoenixa v muzikálovom čísle je ako si predstaviť rybu lietajúcu. Premisa 'Folie à Deux' naznačuje spojenie medzi dvoma šialenstvami, ale to, čo naozaj cítim, je, že postavy zostávajú v akomsi emocionálnom limbe.
Muzikálové čísla sa snažia ponúknuť únik od drsnej reality života vo väzení, ale namiesto toho, aby to bol únik, sa stávajú mučením. Cítil sa takto ešte niekto? Alebo som bol len ja? Chémia medzi Phoenixom a Gagou je takmer neexistujúca, že sa zdá, akoby obaja boli na rôznych planétach.
Film sa cíti ako neúspešný experiment. Je to kritika Hollywoodu? Výkrik kreatívnej slobody? Alebo, čo je ešte horšie, naozaj sa myslelo, že to bude fungovať? Hudobné, právne a romantické prvky sa nezapadajú do skladačky, ktorá je už sama o sebe mätúca. Všetko, čo žiarilo v prvej časti, sa tu zdá vytrácať v mori pretencií.
Ak bol 'Joker' cestou do šialenstva, 'Folie à Deux' sa cíti ako prechádzka bez cieľa. Halucinogénna atmosféra, ktorá nás predtým držala prilepených k obrazovke, sa mení na nekonečné karikatúry, ktoré sa bezúspešne snažia upútať našu pozornosť.
Musical, ktorý vyzýva logiku
Na začiatku ma koncept muzikálu založeného na univerze 'Joker' nechal krútiť hlavou. Muzikál? Naozaj! Čo bude nasledovať? 'Joker: Muzikálová Komédia'? Predstava vidieť Phoenixa v muzikálovom čísle je ako si predstaviť rybu lietajúcu. Premisa 'Folie à Deux' naznačuje spojenie medzi dvoma šialenstvami, ale to, čo naozaj cítim, je, že postavy zostávajú v akomsi emocionálnom limbe.
Muzikálové čísla sa snažia ponúknuť únik od drsnej reality života vo väzení, ale namiesto toho, aby to bol únik, sa stávajú mučením. Cítil sa takto ešte niekto? Alebo som bol len ja? Chémia medzi Phoenixom a Gagou je takmer neexistujúca, že sa zdá, akoby obaja boli na rôznych planétach.
Vypočítaná katastrofa
Film sa cíti ako neúspešný experiment. Je to kritika Hollywoodu? Výkrik kreatívnej slobody? Alebo, čo je ešte horšie, naozaj sa myslelo, že to bude fungovať? Hudobné, právne a romantické prvky sa nezapadajú do skladačky, ktorá je už sama o sebe mätúca. Všetko, čo žiarilo v prvej časti, sa tu zdá vytrácať v mori pretencií.
Ak bol 'Joker' cestou do šialenstva, 'Folie à Deux' sa cíti ako prechádzka bez cieľa. Halucinogénna atmosféra, ktorá nás predtým držala prilepených k obrazovke, sa mení na nekonečné karikatúry, ktoré sa bezúspešne snažia upútať našu pozornosť.
Opakujúce sa výkony Phoenixa sa cítia ako nekonečný ozven a, úprimne, unavujú. Koľkokrát viac môžeme vidieť muža, ktorý kričí svoj bolest?
Záver tohto filmu pôsobí ako povzdych vyčerpania. Nie je tu žiadna vykúpenie, ani zmysel, len obetný akt, ktorý sa na konci dňa zdá prázdny. Ak niekedy existovala úmysel vytvoriť niečo odvážne a provokatívne, stratila sa v chaose naratívy, ktorá nevie, kam ide.
'Joker: Folie à Deux' je skúsenosť, ktorá vás necháva pýtať sa: je toto to, čo sme naozaj chceli? Odpoveď je hlasné "nie". Možno sme mali nechať Arthura Flecka vo jeho svete, kde jeho šialenstvo a osamelosť rezonovali so všetkými nami.
Agónie koniec
Záver tohto filmu pôsobí ako povzdych vyčerpania. Nie je tu žiadna vykúpenie, ani zmysel, len obetný akt, ktorý sa na konci dňa zdá prázdny. Ak niekedy existovala úmysel vytvoriť niečo odvážne a provokatívne, stratila sa v chaose naratívy, ktorá nevie, kam ide.
'Joker: Folie à Deux' je skúsenosť, ktorá vás necháva pýtať sa: je toto to, čo sme naozaj chceli? Odpoveď je hlasné "nie". Možno sme mali nechať Arthura Flecka vo jeho svete, kde jeho šialenstvo a osamelosť rezonovali so všetkými nami.
Na záver, táto sekvencia pôsobí skôr ako zlyhanie sebareflexie než oslava svojho predchodcu. Takže, mali by sme radšej zostať pri prvej a zabudnúť na túto? Ja hovorím áno!
