5 vecí, ktoré nám nikto nepovedal o našich dvadsiatich rokoch

Po dvadsiatke, najmä keď som v 22 rokoch nastúpil na univerzitu, sa veľa vecí zmenilo. Bol som na to pripravený....

1. 1. Mnoho ľudí zomiera
2. 2. Vaše telo vás zradí
3. 3. Bez ohľadu na to, ako veľmi nenávidíte svoje rodné mesto, záleží vám na tom, čo sa stane s ľuďmi, ktorí
4. 4. Generačné prekliatia sa stávajú reálnejšími.
5. 5. História s ľuďmi zastaráva. Vaši priatelia sa na vás zmenia.

Po dvadsiatke, najmä keď som v 22 rokoch nastúpil na univerzitu, sa veľa vecí zmenilo. Bol som na to pripravený. Niektorí moji priatelia sa ženili. Vysoká škola sa skončila, takže moji najlepší priatelia už nebývali na chodbe. Preberala som väčšiu zodpovednosť za svoje financie a prijímala som čoraz menej pomoci od rodičov. Pracovala som v troch zamestnaniach, nezarobila som žiadne peniaze a bola som stále unavená. Ale to bolo normálne. Priateľky, diplomové práce a snaha urobiť kariéru boli samozrejmosťou.

 Teraz, keď mám 25 rokov, dokážem oceniť, že ma rodičia a mentori pripravili na základné problémy dvadsiatnika. Moje krátke pôsobenie v dospelosti mi prinieslo niekoľko výziev, na ktoré ma nikto nepripravil. Finančné ťažkosti sú také, aké sú, ale je tu nová strata citovej nevinnosti, pred ktorou ma ani nikoho z nás nezachránia žiadne "základné životné zručnosti" ani "začiatok od dna".

1. Mnoho ľudí zomiera

 Niektorí z nás boli požehnaní, že mohli vyrastať so starými rodičmi. Ťažké je mať starých rodičov nažive vo svojich dvadsiatich, a ak máte šťastie, tak aj v tridsiatich rokoch, a sledovať, ako starnú a nakoniec zomierajú pred vašimi očami. Odchod môjho starého otca bol prvou veľkou smrťou, ktorú som zažil. Spomienka na to, ako som rok sledovala jeho zhoršujúci sa zdravotný stav po 21 rokoch, keď som ho poznala ako aktívneho a zdravo zmýšľajúceho človeka? Na to vás nikto nemôže pripraviť.

 Ale ako môžete byť smutní alebo dokonca nahnevaní, keď ste mali viac ako 20 rokov zdravých starých rodičov, ktorí vám pomáhali vyrastať? Pretože nikto vás nemôže pripraviť na to, že uvidíte svojich rodičov v ich najhoršom období, keď pochovávajú vlastných rodičov a stávajú sa z nich opäť dvadsiatnici, ktorí potrebujú len objať a zdriemnuť.

 Ale nejde len o starých rodičov. Sú tu ľudia, s ktorými ste chodili na strednú školu a ktorí prehrávajú svoj boj s duševnými chorobami, rakovinou a závislosťou. Váš bývalý učiteľ leží doma bez reakcie po náhlom infarkte. Naozaj sa dozviete, aký je život krátky.

2. Vaše telo vás zradí

 Aby sme boli spravodliví, každé telo je iné, ale bez ohľadu na to, v akej kondícii je vaše telo, všetkých nás tak či onak postihne to isté nevyhnutné: starnutie.

 Nie je to nič dramatické, ako hovoria mémy, ale aj tak to môže ovplyvniť vaše sebavedomie. Tu trochu celulitídy, tam väčšie problémy s udržaním hmotnosti. Možno pár prasklín v tých kĺboch, na ktoré ste vyvíjali tlak, keď ste ako tínedžer behali na dráhe alebo chodili na balet. Nech už sú vaše zmeny akékoľvek, už to nie sú tie isté jednoduché opravy ako pred piatimi rokmi. Chcete len ísť, ísť, ísť, ale niekedy nemôžete a neviete prečo. Váš metabolizmus dostáva poriadne zabrať a teraz ho môže rozhodiť čokoľvek. Možno pri práci sedíte za stolom. Možno sa vám narodilo dieťa alebo ste práve dovŕšili 25 rokov a veci už jednoducho "nechytajú" tak ako kedysi. Zdedené duševné choroby alebo fyzické neduhy začínajú krútiť hlavou a možno je čas vyhľadať pomoc, pretože s každou novou zodpovednosťou, ktorú na seba beriete, je to ťažšie.

 Je to súčasť života a nie je to koniec sveta. Ale aj tak mi nikto nepovedal, že sa budem musieť nanovo naučiť telo, ktoré som mala celý život, keď som ešte taká mladá.

3. Bez ohľadu na to, ako veľmi nenávidíte svoje rodné mesto, záleží vám na tom, čo sa stane s ľuďmi, ktorí tam stále žijú.

 Zvláštne, však? Akokoľvek sa nám filmy snažia predať príbeh veľkého snílka, ktorý utiekol do "veľkého mesta" a už sa nikdy nepozrel späť, nefunguje to tak. Vyrastal som v malom vojenskom meste, kde staré peniaze, komplikovaná história, rastúca gentrifikácia a jasné rasové rozdiely boli výzvou pre tých z mojej generácie, ktorí sa rozhodli zostať. Hneď ako nastal čas vybrať si univerzitu, zamieril som do veľkého mesta s novými príležitosťami. Hoci sa niektoré veci v mojom rodnom meste od môjho odchodu zlepšili, mnohé nie.

 V rodnom meste žijú rodičia a možno aj starí rodičia, ktorých tamojšie udalosti naďalej ovplyvňujú. Tak ako v rodných mestách, aj tu sú ľudia, ktorí zostávajú, aby zapustili korene a nikdy neodišli, ale ktorí sa zdajú byť veľmi šťastní. Pokiaľ nemáte v srdci čiernu dieru, je príjemné vidieť ľudí, ktorí sa majú dobre, a vedieť, že vaša rodina je v bezpečí. Je smutné a takmer až rozčuľujúce, keď počujete, že susedovho syna, ktorý mal taký veľký potenciál, zavreli za takéto hlúpe rozhodnutia. Je srdcervúce, keď váš spolužiak, ktorý nebol váš kamarát, ale vždy bol milý chlapec, zomrie na náhodnú srdcovú chorobu. A kde je, do prdele, miestna vláda, keď kriminalita rastie, ale mzdy a prístup k základným veciam, ako sú obchody s potravinami a verejná doprava, stagnujú, odkedy ste pred desiatimi rokmi skončili strednú školu?

 To neznamená, že máte blízko k tým, ktorí sa rozhodli zostať vo vašom rodnom meste. Neznamená to, že urobíte oveľa viac, než že sa usmejete a poviete: "To je pekné," keď vám spolužiak alebo spolupracovník na Facebooku oznámi vzrušujúcu novinku. Znamená to len, že máte empatiu. Vy ste z rodného mesta utiekli, pretože vám to bolo súdené, ale tí, ktorí zostali, si zaslúžia dobrý život rovnako ako vy.

4. Generačné prekliatia sa stávajú reálnejšími.

 Tá "dospelácka vec", o ktorej vždy hovorili tvoje tety? Je to len viac malicherností a klebiet, ale niekedy je to len preto, že sa pod koberec zametá niečo oveľa temnejšie. Dozviete sa veci, ktoré by ste o svojej rodinnej histórii najradšej nikdy nevedeli, od sexuálneho násilia až po aféry. Aj keď sa z toho dospelí už vyliečili alebo mali aspoň čas sa o to pokúsiť, zistiť to v dvadsiatke je traumatizujúce. Nedokážete si predstaviť, že by niekto ublížil vašej rodine. Horšie je, že tieto veci sa stali tak dávno, že ste s tým nemohli ani nemôžete nič urobiť. Takmer si želáte, aby ste sa to nikdy nedozvedeli.

 Keď si viac uvedomíte, kto ste a aký chcete mať život, začnete vo svojej rodine vidieť veci, ktoré sa vám nepáčia. Iste, tvoj strýko bol vždy tradičnejší chlap, ale vidíš, ako sa tvoja teta za tie roky vyvinula a ako je stále nespokojná so svojím životom. Ukáže sa, že strýko nie je "tradičný". Je násilnícky.

 Vidíte, ako vyzerá depresia, úzkosť a nekonečný zoznam problémov s duševným zdravím, keď milovaná osoba rezignovala na terapiu alebo iné kroky na zlepšenie svojho života. Jasné, ste mileniál, takže máte aspoň toľko svedomia, aby ste to videli. Napriek tomu je to vaša krv. Časť z nej sa dostane do vášho vnútra, ak sa príliš priblížite k situácii alebo o nej príliš premýšľate.

 Toto sú dvadsiate roky minulého storočia. Doba, keď máte robiť vedomé rozhodnutia, aby ste si vytvorili lepší život ako predchádzajúca generácia.

 V hĺbke duše máte najväčší strach, že sa nimi stanete.

5. História s ľuďmi zastaráva. Vaši priatelia sa na vás zmenia.

 Iste, život sa stáva. Každý musí dospieť. Niektorí priatelia sa odsťahujú, oženia sa, majú deti a/alebo začnú podnikať. Tak ako rodina, aj vaši priatelia sa vám začnú javiť inak, keď vyrastiete a vyvíjate sa. Aj priatelia sa vyvíjajú, niekedy sa z nich stanú ľudia, ktorých nemáte radi alebo si od nich musíte držať väčší odstup ako v minulosti. Horšie je, že niekedy sa vaši priatelia nevyvíjajú a začne sa to prejavovať. Nedokážu vychádzať s vašimi novými priateľmi. Začínajú žiarliť a hovoria veci, ktoré sú hlboko pod pás, alebo sa pokúšajú o podraz, aby ste vyzerali zle. Niekedy to ani nie je preto, aby ste vyzerali zle vy, ale aby vyzerali dobre oni. Šanca pre nich pripomenúť vám, že nie ste lepší ako oni len preto, že vaše sny štartujú skôr ako ich, alebo ešte lepšie, pripomenúť si, že sú stále dosť dobrí na to, aby boli vašimi priateľmi. Takéto evolúcie sú nebezpečné, ale vy sa snažíte robiť ústupky, pretože ste priateľmi už X rokov. Možno je to len fáza?

 Pravdou je, že nemôžete so sebou vziať každého. A to bolí, ale držať sa mŕtveho priateľstva kvôli tomu, aby ste si uctili svoju históriu, len pošpiní dobré roky, ktoré ste prežili. To bolí ešte viac. Aj keď je to nevyhnutné a nakoniec budete šťastnejší, nechať odísť priateľa ako prostriedok na ochranu vášho pokoja je skľučujúce. Očakávali ste od nich niečo lepšie.

 Nemôžeme očakávať, že "dospelí" budú myslieť na všetko. Musíme dať milosť. Urobili to najlepšie, čo mohli, s tým, ako vyrastali a s čím sa museli vyrovnať vlastným spôsobom. Teraz máme čo povedať svojim deťom, neteriam, synovcom, súčasným a budúcim študentom a žiakom. Dvadsiatka už nikdy nebude ľahšia. Nie nadarmo sa nazývajú bolesťami dospievania. To však neznamená, že sú menej zábavné a krásne. Prežívajte svoje dvadsiatky so striebornou stránkou na čele a veci, o ktorých nám nikto nepovedal, že nemôžu dlho rozkývať naše lode.

Prihláste sa na odber bezplatného týždenného horoskopu

Baran Blíženci Kozorožec Leo Panna rakovina Ryby Škorpión Strelec Taurus Váhy Vodnár