Vyhnite sa sebazničeniu s týmito účinnými radami

Preto len tak jednoducho povedať si "ma milujem" pred zrkadlom nestačí na zmenu týchto ničivých vzorcov.

Prekonanie sebazničenia pre dosiahnutie našich cieľov

Často, aniž bychom si to uvědomili, jsme my sami ti, kteří si kladejí překážky na cestě ke svým úspěchům.

Naše akce a způsoby jednání mohou být příčinou našich vlastních pádů.

Představte si jedince s přirozeným talentem k běhu, přirozeným sportovcem.

S oddaností a tréninkem se stává vynikajícím sprinterem.

Avšak, když nastane klíčový okamžik turnaje, kdy má příležitost zářit a vyhrát, strach z neúspěchu ho paralyzuje. Místo aby podal to nejlepší, začne si stavět překážky na své vlastní cestě.

Stavěje vysoké a nepřekonatelné ploty sám pro sebe.

To je čistý příklad fenoménu známého jako sebepoškození.

V každém činu, kdy se sabotujeme sami sebe, je něco, co je vždy přítomné: nedostatek sebeúcty a strach z emoční bolesti.

Strach z odmítnutí, negativní kritiky a považování se za nedostatečného nás může vést k blokování našeho osobního a profesního růstu.

Pokud se obáváte, že vám váš partner způsobí bolest nebo vás opustí, můžete skončit vztah dříve, než mu dáte skutečnou šanci. Důvodem tohoto chování je ochrana před potenciálně bolestivým budoucím zraněním.

Je zásadní si uvědomit, že sebepoškození je odrazem jak našich nejistot, tak hluboce zakořeněných strachů; když jim podlehnete, bráníte se tak postupu k dosahování svých osobních a profesních cílů.

Naučme se více důvěřovat ve svou vnitřní schopnost, čelme odvážně výzvám, aniž by nás ovládal strach z neúspěchu; jen tak se můžeme neustále překonávat a dosahovat toužených vrcholů úspěchu.

Nadmerné úsilie o zapôsobiť dojem na ostatných nás môže viesť k sebadeštrukcii

Samovražda prostredníctvom sebazničenia môže vzniknúť z túžby pozitívne ovplyvniť ostatných.

Niektorí sa snažia získať pozornosť a obdiv tých, ktorých si vážia, aj za cenu toho, že zmenia svoju podstatu a stratia sa sami v pokuse.

Toto sebazničujúce správanie prehliada skutočnú lásku, ktorú nám ostatní ponúkajú takých, akí sme, radšej uspokojuje cudzie očakávania.

Takýto postoj môže byť prekážkou aj pre zmenu.

Niekedy sa niektorí ľudia vnímajú ako obete svojich okolností a samotného života, aktívne odmietať akúkoľvek prospešnú zmenu.

Radšej sa vzdialia od problému odmietnutím existujúcich potenciálnych riešení.

Ich činy odrážajú neustále popieranie reality.

Na druhej strane sú ľudia, ktorí jednoducho nevedia, akým smerom sa vydať vo svojom živote.

Táto neistota nie je nič neobvyklé ani mimo bežného.

Skutočne, mnohí čelíme takýmto vnútorným pochybnostiam hľadajúc odpovede v sebe a stanovujúc si ciele a tvrdo na nich pracujeme, aby sme ich dosiahli.

Avšak tí, ktorí sú uväznení v sebazničujúcich vzoroch, môžu potrebovať externú orientáciu na stanovenie svojich osobných rozhodnutí.

Môžu skončiť tým, že budú sledovať ciele a ideály, ktoré im boli vnucované inými, alebo očakávajú, že niekto iný vykoná potrebné kroky na vytvorenie života, ktorý si želajú, pričom nevynakladajú skutočné úsilie osobne.

Toto správanie ich výrazne obmedzuje a bráni ich rastu.

Strach z neúspechu a odmietnutia často býva hlavným hnacím motorom tohto správania.

Radšej utekajú pred záťažou, ktorú so sebou prináša prijímanie vlastných rozhodnutí, umožňujúc iným, aby riadili ich životy.

Čo nepochopia, je ako tento obmedzujúci spôsob myslenia im bráni v plnom rozvoji ich tvorivosti, inovácií a osobných schopností.

Uvedomenie si tohto trendu je kľúčové pre jeho prekonanie a tak významne zlepšenie nášho života.

Akto sebasabotáže: Prekážka, ktorú si sami sebe stavíme na cestu k úspechu

Akcia sebepoškodzovania sa stáva prekážkou, ktorú si sami vytvárame, brániac nám tak využiť naše schopnosti naplno.

Niektorí sa obmedzujú a nedosahujú úspech z dôvodu obáv z následkov vlastných rozhodnutí. Často sa stáva, že tí, čo sa sebepoškodzujú, sú ako neviditeľný predmet, ktorý nevieme presunúť, keďže nie je voľne dostupný na našom zornom poli.

Takéto správanie má často korene v detstve. Počas tejto formujúcej sa fázy začínajú názory rodiny a blízkych priateľov formovať naše vnímanie seba samých.

S pribúdajúcim vekom sa aj keď tieto postavy môžu zmiznúť z nášho okolia, pochybnosti a neistoty, ktoré v nás zanechali, zostávajú zakorenené v našom vnútri.

Internými kritikami sa sami seba súdiť s tými prísnymi hlasmi, ľutujúc naše poklesky a hodnotiac naše akcie cez prizmu potenciálneho zlyhania. Tento cyklus podporuje autodestruktívny vzor.

Komentáre ako "nie si dosť dobrý" alebo "ti chýba potrebný talent" sa hlboko vryli do našej psychiky a ovplyvňujú náš spôsob myslenia, až sa z nich stávajú skutočné reťaze.

Aj keď máme výnimočné talenty alebo schopnosti, tieto mentálne reťaze bránia ceste k plnému naplneniu.

Môžeš byť najkreatívnejší umelec medzi svojimi kolegami, byť najvzrušujúcejším hlasom v zbore alebo ovládať akúkoľvek športovú disciplínu vo svojom sociálnom kruhu. Avšak, ak sa neodvážiš to ukázať svetu, tvoje talenty zostanú skryté a nikdy nebudú ocenené.

Žijúci v skutočnosti cudzej nám

Je bežné, že ako jednotlivci sa odchýlime od toho, čo skutočne hodnotíme, a skončíme v životnom štýle, ktorý sme si nezvolili vedomo.

Hoci nemôžeme ovplyvniť všetko, čo sa nám deje, často premeškávame príležitosti využiť to, čo máme skutočne vo svojich rukách.

Dovoľujeme, aby myšlienky, rozhodnutia a súdy ostatných hlboko ovplyvnili našu existenciu, skrývajúc tak našu skutočnú podstatu.

S časom, keď sa takto vzdialime od nášho podstatného bytia, strácame spojenie s tým, čo skutočne hodnotíme a túžime.

Keď sa snažíme znovu objaviť svoje vnútro, môže sa objaviť strach alebo neistota. To je spôsobené pocitom, že sme pred niekým neznámym. Návrat k našim základným hodnotám a definujúcim osobným aspektom zabráni pádu do sebadeštruktívnych postojov.

Nie je neobvyklé pozorovať deštruktívne vzory, či už u nás samých, alebo u tých, ktorých máme radi.

Občas všetci sabotujeme naše vlastné úsilia buď vedomo, alebo nevedome.

Ale sú tu dobré správy: tento trend môže byť zvrátený.

Transformácia sa nestane zázračne; potrebuje čas a osobnú oddanosť, aby sa stala niečím trvalým.

Krátkodobé vlny motivácie nestačia na skutočnú a udržateľnú zmenu v tvojom myslení.

Povrchové zmeny ťa len vrátia k tvojim starým návykom po krátkom časovom úseku.

Je nevyhnutné uvedomiť si od začiatku, že táto zmena bude postupná. Budeš potrebovať trpezlivosť a úprimné úsilie na dosiahnutie významnej evolúcie.

Aby si urobil prvý krok k transformácii, musíš prijať primerané myslenie na túto tému.

Neustále pripomínaj svojej mysli, že pocit sklony k sebadeštrukcii je normálny, ale prekonateľný.

Preštuduj, aký krok alebo správanie tvoje prispieva k tvojej vlastnej sabotáži. Preskúmaj, čo motivuje tieto negatívne reakcie z tvojej strany.

Strach z neúspechu? Teror z omylu alebo čelíte súdnym rozhodnutiam ostatných? Alebo možno strach z toho, že budete zranení? Identifikuj, čo vás vedie k prijímaniu obmedzujúceho správania.

Posilni sa a viedni zmenu

Len čo objavíte pôvod výzvy, je kľúčové, aby ste prevzali otěže. Zaznačte dôvody za vašimi činmi.

Je dôležité uvedomiť si, ako tieto dôvody ovplyvňujú váš život.

Možno máte ťažkosti dôverovať svojmu partnerovi alebo rodine.

Alebo vám môže byť ťažké delegovať alebo zdieľať povinnosti.

Je nevyhnutné zistiť, v ktorých oblastiach vášho života tieto korene ovplyvňujú vaše vzťahy a ovplyvňujú tých, ktorí vás obklopujú.

Zvážte konkrétne stratégie na riešenie každej situácie.

Prvým pozitívnym krokom by mohlo byť aktívne počúvanie svojho partnera alebo rodinných príslušníkov.

Keď pochopíte, že sa vám otvárajú, budete cítiť väčšiu záväznosť udržiavať túto dôveru a začnete ju aj vykladať na nich.

Nie je nezvyčajné siahnuť po jedle, drogách, alkohole alebo tabaku ako spôsobe na odľahčenie a úľavu.

Ale, čo sa skutočne snažia upokojiť? Ktorá situácia vyžaduje umŕtvenie pre jej prekonanie? Čo sa snažia uniknúť? Čo skrývajú? Alebo možno, čoho sa bojí?
Prejedanie sa sa môže zdať ako útočisko pred stresom, ale nevyrieši konflikty ani nezahojí emocionálne rany.

Len dočasne znecitliviť bolesť, čo nás zanechá zabudnúť na skutočné skúšky, ktorým čelíme.

Bolo by oveľa konštruktívnejšie čeliť našim problémom priamo, riešiť ich a potom oslavovať niečím tak jednoduchým ako zmrzlina. Tak môžeme zdravo vychutnať jedlo bez toho, aby sme ho používali ako únikovú cestu.

Pre skutočný pokrok a uzdravenie je nevyhnutné pochopiť naše emócie, rozpoznať naše vnútorné zranenia, oceniť naše utrpenie a hľadať spôsoby, ako ísť ďalej bez upadnutia do autodestruktívnych postojov, pretože ešte sme úplne nezahojili naše emocionálne rany.

Preskúmavanie koreňov strachu

Rásť v prostredí plnom konfliktov alebo byť svedkom častých sporov medzi blízkymi ľuďmi môže viesť k významným ťažkostiam pri budovaní hlbokých emocionálnych väzieb. Nie je neobvyklé, že tieto osoby prechádzajú z jedného neuspokojivého vzťahu do druhého, v hľadaní toho pocitu bezpečia, ktorý si tak veľmi želajú.

Je však kľúčové rozpoznať pôvod tohto strachu a venovať sa riadeniu našich s tým súvisiacich emocionálnych reakcií, pamätajúc si, že každý vzťah je iný a nie všetky končia rovnako.

Vziať tento krok je kľúčové pre zlomenie sebaškodlivých cyklov v oblasti lásky.

Existencia je plná neistôt a neustále nás staví pred výzvy, ktoré musíme prekonať.

Veľké aj malé nepriazne prichádzajú do našich životov bez varovania a musíme si ich prežiť osobne.

Okrem toho môžu neúspechy a katastrofy nečakane preniknúť do našej cesty.

V tomto vesmíre, kde zdá sa, že utrpenie je konštantou, posledné, čo by sme mali urobiť, je dobrovoľne pridávať viac utrpenia do našich životov.

Radšej sa rozhodnime mať optimistický a dôverujúci duch, praktikujme súcit voči sebe a voči iným. Pozorujme svet s očami plnými lásky a zaobchádzajme s nami tak, ako by sme boli našimi vlastnými najlepšími priateľmi.

Takto aj v ťažkých chvíľach budete schopní zostať odolní a vhodne si vážiť bez toho, aby vás prekročila situácia.

Prečo nezačať práve teraz byť vaším najlepším spojencom?