8 cenných lekcií, ktoré mi terapia naučila

Objavte cenné lekcie z mojej skúsenosti v psychologickej terapii: rady, ktoré zmenia váš život. Nevynechajte to!...

1. 1. Porozumenie rozdielu medzi stanovením hraníc a stavbou múrov
2. 2. Ukazovať sa taký, aký si, je tvojou silou.
3. 3. Výzva poskytnúť bezpodmienečnú lásku
4. 4. Dôležitosť uznania platnosti nášho bolesti, bez porovnávania
5. 5. Udržujte rovnováhu medzi vašimi pozitívnymi a negatívnymi emociami bez toho, aby ste ich vynechávali.
6. 6. Úspech v terapii sa rodí z tvojho osobného úsilia.
7. 7. Podstata autentickej lásky spočíva vo svojej slobode, zatiaľ čo základ vzťahov je v dôvere a stanovovaní
8. 8. Plavanie na meniacich sa vodách smútku

Na klikatej ceste k sebapoznaniu a emocionálnej liečbe sa psychologická terapia stáva transformačným nástrojom schopným osvetliť najskrytejšie kúty nášho bytia, ponúkajúc cenné lekcie pre navigáciu komplexitami života.

Počas mojej kariéry ako psychologička a poradkyňa v rozsiahlom vesmíre astrologie, zverokruhu a medziľudských vzťahov som bola svedkom a účastníčkou nespočetných príbehov rastu, lásky k sebe samému a emocionálnych stretnutí, ktoré zmenili život mnohých.

Pripravte sa na zážitkovú cestu, ktorá zmení váš pohľad na seba samých a na svet okolo vás!

1. Porozumenie rozdielu medzi stanovením hraníc a stavbou múrov

Vytváranie hraníc je zásadné pre vyvážený život, slúži ako usmernenie toho, čo považujeme za prijateľné alebo neprijateľné vo svojom správaní.

Pri definovaní našich hraníc podporujeme svoje blaho a obohacujeme naše vzťahy s ostatnými.

Hoci môže spôsobiť počiatočný strach definovať tieto osobné priestory, skutočné duše ich budú dodržiavať a pochopia ich hodnotu.

Na rozdiel od hraníc sa múry objavujú ako obranný mechanizmus voči predchádzajúcim emocionálnym zraneniam.

Hoci postavenie bariér môže na začiatku pôsobiť ako útočisko, postupne sa mení na prekážku.

Tieto bariéry nás nielen izolujú od vonkajšieho sveta; tiež nás obmedzujú, bránia nášmu osobnému rozvoju a schopnosti zvládať naše minulé skúsenosti.

Riešenie traumy vyžaduje čas a priestor na jej adekvátne spracovanie; preto stavba múrov okolo týchto skúseností je kontraproduktívna.

Čím dlhšie zostáva murovaná stena nedotknutá, tým väčším výzvou je ju zrúcať.

2. Ukazovať sa taký, aký si, je tvojou silou.

Čeliť zraniteľnosti môže pôsobiť ako výzva, pretože nás vystavuje možným emocionálnym zraneniam. Avšak, ak sa vyhýbame byť zraniteľní kvôli strachu pred nepriaznivými výsledkami, nielenže odmietať príležitosť žiť intímnejšie a významnejšie spojenia s ostatnými, ale aj obmedzujeme seba samých.

Povoľujúc si byť otvorení a zraniteľní, obohacujeme svoje životy o pevnejšie a pravdivé vzťahy.

Týmto sa tiež posilňuje naša vieru v našu vlastnú schopnosť prekonať prekážky.

Hoci je pravdou, že zraniteľnosť môže viesť k bolesti, tiež je pravdou, že z nej môžeme získať cenné lekcie a neočakávané výhody.

Vyhnúť sa zraniteľnosti bráni nášmu osobnému rastu a učeniu.

Odmietnutie našej potreby byť zraniteľní znamená odopretie našim blízkym príležitosť pomôcť nám.
Keď im zatvárame dvere počas našich najemotívnejších chvíľ, prenášame im nedôveru v ich schopnosť citlivo zaobchádzať s našimi pocitmi.

Je úplne oprávnené cítiť to, čo cítime; vyjadrovať naše emócie pred tými, v ktorých dôverujeme a ktorí nás vážia, je základné.

3. Výzva poskytnúť bezpodmienečnú lásku

Niekedy je ťažké darovať našu lásku niekomu, koho vlastné uznanie a vnútorné kvality sú nám neznáme.

Chceme, aby naši milovaní videli hodnotu, ktorú majú z našej perspektívy, chceme, aby objavili svoju schopnosť skrz pohľad, ktorý im ponúkame.

Zapájame sa do fantázie, že tým, že im neustále preukazujeme lásku, sa naučia milovať sami seba tak, ako to robíme my.
Avšak, táto predstava sa zriedka stáva skutočnosťou.

Keď je človek uväznený v negatívnych myšlienkach o sebe, lásky, ktorú dostáva z vonku, nestačí na zmenu jeho situácie.

Jediná cesta k sebapoznaniu a k láske k sebe je čeliť a liečiť zranenia a klamstvá, ktoré ich presvedčili o tom, že nie sú hodní lásky.

Je to len vtedy, keď môžu prijať skutočný pocit náklonnosti k sebe.

Kým nenájdu tú vnútornú lásku, budú neochotní prijať myšlienku, že sú milovaní čisto a bez skrytých zámerov.
Preto milovať bez podmienok znamená úplne ich prijať takých, akí sú, vyhýbať sa akémukoľvek kritickému posudzovaniu a dovoliť im slobodne sa vyjadriť.

4. Dôležitosť uznania platnosti nášho bolesti, bez porovnávania

Je nevyhnutné mať na pamäti, že porovnávanie sa s ostatnými nie je potrebné.

Každý jednotlivec kráča vlastnou cestou, ktorá je obohatená jeho jedinečnými skúsenosťami a schopnosťami, čo robí porovnávania nevhodnými.

Občas, keď sa stretávame s niekým, koho príbeh je poznačený intenzívnymi ťažkosťami, môžeme podceniť naše vlastné vnútorné boje a myslieť si, že nemajú v porovnaní žiadnu relevanciu. Môžeme mylne myslieť, že nemáme právo cítiť sa ovplyvnení určitými udalosťami v porovnaní s viditeľným cudzím bolesťou.

Avšak je dôležité uvedomiť si realitu nášho vlastného utrpenia bez ohľadu na to, ako sa meria v porovnaní s cudzím. Ak nás toto utrpenie ovplyvnilo a spôsobilo nám bolesť, potom naša skúsenosť si zaslúži byť uznaná.

Uznávanie legitímnosti nášho utrpenia nám poskytuje príležitosť na jeho vedomé riešenie, lepšie pochopenie a učenie sa spolu s ním evoluovať.

Preto by sme mali zabrániť znehodnocovaniu našich vlastných vnútorných konfliktov; naopak, je dôležité ich prijať a čeliť im, aby sme ich mohli prekonať.

5. Udržujte rovnováhu medzi vašimi pozitívnymi a negatívnymi emociami bez toho, aby ste ich vynechávali.

"Jednaj tak, akoby všetko bolo v poriadku, až kým sa tak naozaj nestane" je bežné vyjadrenie, ktoré mnohí počuli.

Často nás učia skrývať naše pocity smútku či hnevu, predstierať, že ich tam nie je, s nádejou, že sa jednoducho stratia.

Bol propagovaný nesprávny koncept, že uznávanie našich emocionálnych stavov namiesto ich potláčania je nesprávne.

Nepovolením si zažiť naše skutočné emócie, či už pozitívne alebo negatívne, strácame možnosť ich pochopiť a objaviť ich príčiny.

Emócie prirodzene prúdia ako vlny mora.

Ak sa necháme uniesť týmito vlnami na ich vrchole, nájdeme silu pokračovať, keď intenzita klesne.

Namiesto toho, ak sa budeme brániť tomuto emocionálnemu prúdu, vyčerpáme svoje sily ešte pred tým, ako sa dokážeme vzchopiť po výzve.

Nie je vhodné byť fixovaný na nepriaznivé pocity; avšak taktiež by sme ich nemali obchádzať ani bojovať proti nim.

Pri prijímaní a prežívaní našich emocionálnych stavov, ako sa dostavujú, budeme schopní ich správne spracovať a posunúť sa smerom k ich prekonaniu.

6. Úspech v terapii sa rodí z tvojho osobného úsilia.

Účinnosť terapie, ako aj v iných aspektoch nášho života, úzko súvisí s tým, koľko úsilia a oddanosti do nej vložíme.

Nestačí len byť prítomný na konzultáciách, zdieľať svoje skúsenosti so špecialistom, dodržiavať jeho usmernenia a potom nechať všetko za sebou, až kým nenastane čas na ďalšie stretnutie.

Je to porovnateľné s návštevou školských tried bez poznámok a opakovania učiva, s očakávaním získania vynikajúcich hodnotení bez patričného úsilia.

Keď dôsledne aplikujeme techniky a prospešné schopnosti, ktoré nám náš terapeutický sprievodca učí, aby sme ich začlenili do nášho každodenného života, uvidíme významnú zmenu. Plody budú oveľa bohatšie, ak zaujmeme aktívnu a angažovanú úlohu počas nášho terapeutického procesu.

7. Podstata autentickej lásky spočíva vo svojej slobode, zatiaľ čo základ vzťahov je v dôvere a stanovovaní hraníc

Často máme problémy s rozlišovaním medzi konceptom lásky a dynamikou vzťahov.

Ako jednotlivci máme prirodzenú tendenciu porovnávať naše láskyplné pocity voči iným, či už v romantických vzťahoch, rodinných či s blízkymi priateľmi.

Avšak, hoci naša láska k iným by mala byť bezpodmienečná, je dôležité stanoviť hranice a rešpektovať individuálnu autonomiu pre vytvorenie vyváženého vzťahu.

Skutočná láska voľne prúdi bez podmienok; avšak pre to, aby vzťah zdravo prosperoval, je nevyhnutné, aby bol založený na pilieroch vzájomnej dôvery a jasne stanovených hraniciach, ktoré sú rešpektované obeťami zapojenými stranami.

Ak sú tieto hranice ignorované vo vzťahu, je možné pretrvávať v náklonnosti k danej osobe a zároveň si zachovať emocionálny blahobyt vlastného aj druhého.

8. Plavanie na meniacich sa vodách smútku

Ľudská myseľ je postavená na dekódovanie a organizovanie informácií, snaží sa nájsť vzory a jasné postupnosti. Avšak naše emócie nie vždy nasledujú túto štruktúrovanú logiku.

To často vedie k zrážke medzi logickým a emocionálnym.

Čelitie sa ťažkým emóciám nás núti túžiť po stanovení konkrétneho dátumu na prekonanie týchto pocitov.
Ale bolesť sa nepridržiava takýchto časových obmedzení.

Počas smútku sa môže stať, že práve keď si myslíme, že sa posúvame vpred, narazíme na dni alebo dokonca mesiace, kedy sa zdá, že ideme dozadu. Toto v skutočnosti nie je krok späť; je to len nepredvídateľná povaha bolesti, ktorá prechádza svoju cestu.

Snažiť sa ju analyzovať len robí veci záhadnejšími.

Preto objatie našich emócií bez odporu, vedomí si toho, že sa nakoniec zastavia, aj keď teraz pôsobia prevažujúco, je naša najlepšia stratégia.

Počas tohto procesu smútku začíname zažívať krátke obdobia pokoja, ktoré nám ponúkajú potrebný oddych.

Avšak emocionálne vlny sa môžu opäť nečakane objaviť.

V týchto momentálnych oázach pokoja je dôležité si pripomenúť, že príde deň, keď naše blaho opäť rozkvitne.

Prihláste sa na odber bezplatného týždenného horoskopu

Baran Blíženci Kozorožec Leo Panna rakovina Ryby Škorpión Strelec Taurus Váhy Vodnár