Prečo s tebou niekto prestane hovoriť, keď sa nahnevá? Odpoveď podľa psychológie

Ak je tvoja odpoveď áno, nie si sám. Nikto neunikne nepríjemnému svetu ticha po hádke, a ver mi, za týmto mlčaním je oveľa viac než len obyčajná zlosť.

Prečo mlčíme, keď sa hádame?

Počul som desiatky príbehov na konzultáciách o pároch, priateľoch alebo kolegoch, ktorí sa po malom konflikte rozhodnú vypnúť rádio a nechať vzduch v režime „mute“. Teraz, zamyslel si sa niekedy, či je toto ticho pre pokoj alebo pre studenú vojnu? Tu prichádza na scénu slávne „radšej nehovorím, kým mi to neprejde“. Mnohokrát zakrývame svoje emócie ako ten, kto schováva roztrhnutú ponožku: dúfajúc, že si to nikto nevšimne.

Psychológia nám hovorí, že po konflikte niekedy cítime, že nás ticho chráni pred väčšou škodou. Je to ako stlačiť „pauzu“ v počítačovej hre, pretože potrebuješ nadýchnuť sa. Je to stopercentne ľudský obranný mechanizmus. Ale pozor: môže sa to tiež stať nebezpečným nástrojom, ak ho používame príliš často.

Cítiš sa nahnevaný? Táto japonská technika ti pomôže uvoľniť sa

Ticho: štít alebo meč?

Tu sa to komplikuje! Niektorí používajú ticho len na upokojenie situácie, ale iní berú túto nehybnosť ako trest: „Nehovorím ti, aby si sa naučil.“ Slávny „ľadový postoj“ môže nechať druhého s hlavou plnou otázok: „Bolo to, čo som urobil, naozaj také vážne?“ „Prečo takto prerušil komunikáciu?“

Vidím ľudí na konzultáciách, najmä tých s nízkou toleranciou frustrácie alebo ťažkosťami spracovať hnev, ktorí si ticho premenili na svoju komfortnú zónu. A hoci vek s tým veľa spoločného nemá, niekedy to vyzerá ako tínedžerské dráma v dospelých telách, nemyslíš?

Emócie na čele

Povedz mi, poznáš ten pocit, keď zostaneš skamenený, pretože nevieš, čo povedať po nepríjemnom momente? Mnoho ľudí sa nenaučilo vyjadriť svoje rozhorčenie slovami, takže pri nebezpečenstve vypnú hlas ako ten, kto vypína televízor. Pravda je však taká, že za tým tichom môže byť neistota, strach z odmietnutia alebo jednoducho nevedomosť, čo so zlosťou robiť.

Zaujímavý fakt: v orientálnych kultúrach sa ticho niekedy považuje za znak múdrosti alebo sebaovládania, ale na Západe ho skôr spájame s trestom alebo pohŕdaním. Rovnaká pauza, dva rozdielne príbehy!

Prelomme cyklus: hovorme, aj keď sa hlas trasie

Vždy hovorím svojim pacientom: ticho nerieši, len predlžuje záhadu. Nikdy si nepomyslel, že možno druhá osoba ani nevie, prečo si mlčal? Asertívna komunikácia je najlepší prostriedok proti jedu mlčania. Pamätám si prednášku, ktorú som mal v jednej firme o riadení konfliktov; jeden z účastníkov mi priznal, že často zostával ticho aj niekoľko dní, až kým sa nenaučil dve veci, ktoré mu zmenili pohľad: hovoriť, keď už vnútorná búrka zoslabne... a úprimne povedať, ako ho konflikt ovplyvnil.

Čo keby si vypol alarm ticha a skúsil použiť slová, aj keď sú trápne, aj keď sa ti hlas trasie? Skús to nabudúce. Povedz druhej osobe, ako ťa konflikt prinútil cítiť. Uvidíš, že často len počúvať a byť vypočutý je najlepšia cesta na obnovenie mosta.

Skúsime to? Napokon, aj ticho má dátum spotreby. A ty, už vieš, čo chceš povedať, keď mlčanie skončí?