Mnohé z týchto prípadov vedú k trvalým postihnutiam, čo zdôrazňuje dôležitosť výskumu v tejto oblasti.
Nedávno štúdia vykonaná výskumníkmi zo Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Kanady, Číny a iných krajín odhalila prekvapujúci nález: existenciu "skrytej vedomosti" u pacientov s poraneniami mozgu.
Táto štúdia, publikovaná v
The New England Journal of Medicine, otvára nové možnosti pre starostlivosť a rehabilitáciu týchto pacientov.
Kľúčové zistenia štúdie
Štúdia, ktorú viedol Nicholas Schiff z Cornellovej univerzity, zahŕňala 353 dospelých s poruchami vedomia.
Pomocou funkčných magnetických rezonancií a elektroencefalogramov sa zistilo, že približne jeden z každých štyroch pacientov, ktorí neprejavovali pozorovateľné reakcie na príkazy, bol v skutočnosti schopný vykonávať kognitívne úlohy skryto.
To znamená, že títo pacienti, aj keď sa zdajú nereagovať, môžu rozumieť pokynom a udržiavať pozornosť.
Výskumníčka Yelena Bodien, hlavná autorka štúdie, vysvetľuje, že tento fenomén, nazývaný "kognitívno-motorická disociácia", dokazuje, že kognitívna aktivita môže byť prítomná, aj keď motorické reakcie nie sú.
Tento objav vyvoláva dôležité etické a klinické otázky o tom, ako využiť túto neviditeľnú kognitívnu schopnosť na vytvorenie komunikačných systémov a zlepšenie zotavenia.
Dôsledky pre klinickú starostlivosť
Los hallazgos de este estudio tienen implicaciones significativas para la atención de pacientov s poranením mozgu.
Podľa doktora Ricarda Allegriho, jedna z kľúčových vecí v tejto práci je, že by mohla zmeniť spôsob, akým sa plánuje stimulácia a rehabilitácia týchto pacientov.
Namiesto toho, aby sa spoliehali len na odpoveď na príkazy, odborníci na zdravotnú starostlivosť by mali zohľadniť kognitívnu aktivitu, ktorá nemusí byť pozorovateľná.
Rodiny pacientov informovali, že vedomie existencie tejto kognitívnej motorickej disociácie môže radikálne zmeniť spôsob, akým klinický tím interaguje s ich blízkymi.
Na pokrok v tejto oblasti je kľúčové validovať použité nástroje a vyvinúť systematické metódy na hodnotenie pacientov, ktorí nereagujú.
Štúdia naznačuje, že kognitívno-motorická disociácia by mohla byť prítomná až u 25% pacientov, alebo dokonca viac, čo zdôrazňuje potrebu dôkladnejšej hodnotenia.
Keď výskum postupuje, je nevyhnutné, aby sa lekárska komunita prispôsobila týmto novým zisteniam na zlepšenie starostlivosti a rehabilitácie tých, ktorí trpia poraneniami mozgu.
Na záver, objavenie "skrytej vedomosti" u pacientov s poraneniami mozgu predstavuje významný pokrok v neurologii a klinickej starostlivosti, otvárajúc dvere novým príležitostiam pre rehabilitáciu a podporu týchto pacientov a ich rodín.