Ak si sa dostal až sem, je možné, že sa považuješ za netrpezlivého človeka alebo žiješ s niekým, pre koho je veľmi ťažké čakať.


Netrpezlivosť môže spôsobovať ťažkosti so spánkom, problémy so sústredením a hádky s partnerom, rodinou alebo kolegami v práci. Môže ťa tiež viesť k tomu, že začneš robiť veľa úloh naraz a nedokončíš ani jednu. Potom prichádza frustrácia a nepríjemný pocit, že si neurobil dosť.


Keďže pravdepodobne nechceš nekonečný úvod, poďme rovno k veci. 🙂



Ako sa netrpezlivosť prejavuje v každodennom živote


Netrpezlivosť sa neprejavuje iba jedným spôsobom. Niektorí ľudia hovoria rýchlejšie, prerušujú druhých alebo sa podráždia pri každom zdržaní. Iní pôsobia pokojne, no vnútri žijú pod neustálym tlakom.



  1. Potreba mať všetko pod kontrolou. Chceš, aby okolnosti, harmonogramy a dokonca aj reakcie iných ľudí zodpovedali tvojim plánom. Problém je, že nie je možné kontrolovať všetko, čo sa deje. Snaha o to môže vyvolávať úzkosť, napätie a nepohodu.

  2. Nízka tolerancia frustrácie. Potrebuješ vidieť výsledky čo najskôr. Ak niečo trvá dlhšie, než si čakal, môžeš si myslieť, že sa to vyvíja zle alebo že strácaš čas. Táto naliehavosť ťa oberá o pokoj a sťažuje ti oceniť malé pokroky.

  3. Predvídavá úzkosť. Tvoja myseľ predbieha udalosti a vytvára možné problémy. Premýšľaš o rozhovoroch, ktoré sa ešte neuskutočnili, predstavuješ si meškania alebo sa obávaš negatívnych výsledkov. Mnohé z týchto situácií sa možno nikdy nestanú, no tvoje telo reaguje, akoby boli skutočné.

  4. Ťažkosti s organizáciou času. Keď sa všetko zdá byť naliehavé, je ťažké stanoviť si priority. Môžeš sa zahltiť povinnosťami, neustále meniť úlohy alebo prísť o príležitosti, pretože konáš bez toho, aby si sa zastavil a zhodnotil situáciu.


Tento pocit, že máš príliš veľa práce za príliš krátky čas, zvyšuje stres. Ak sa ti to stáva často, môže ti pomôcť aj článok 10 metód proti stresu v modernom živote.



Čo sa skrýva za netrpezlivým človekom


Za netrpezlivosťou býva často viac než len zlá povaha. Môže sa za ňou skrývať strach zo straty času, potreba istoty, perfekcionizmus, únava alebo ťažkosti s prijatím toho, čo nemáš pod kontrolou.


Vplyv majú aj dnešné návyky. Zvykli sme si dostávať rýchle odpovede, okamžité doručenia a neustále podnety. Preto môže byť rad, neodpovedaná správa alebo stránka, ktorá sa načítava pomaly, oveľa nepríjemnejšia, než v skutočnosti je.


Všímaj si, čo sa deje tesne predtým, než začneš byť netrpezlivý. Možno už niekoľko hodín neodpočívaš. Možno si prijal viac záväzkov, než dokážeš splniť. Alebo čakanie aktivuje strach, že niečo dopadne zle. Rozpoznanie príčiny ti umožní reagovať vedomejšie.



Kedy môže byť netrpezlivosť užitočná a kedy sa stáva problémom


Netrpezlivosť nie je vždy negatívna. V určitých situáciách ťa môže podnietiť konať, urobiť rozhodnutie alebo rýchlo vyriešiť nepríjemnosť. Táto energia ti tiež môže pomôcť všimnúť si, že niečo treba zmeniť.


Problém nastáva, keď sa naliehavosť stane neustálou a začne ovplyvňovať rôzne oblasti tvojho života. Nič sa nezdá byť dosť, výsledky nikdy neprichádzajú tak rýchlo, ako by si si želal, a ľudia nereagujú podľa tvojich očakávaní. Potom prichádzajú hnev, úzkosť a sklamanie.


Túžba po okamžitých výsledkoch môže spôsobiť, že sa príliš skoro vzdáš hodnotných procesov. Stáva sa to v práci, pri učení, pri budovaní zdravých návykov aj vo vzťahoch. Nie všetko dôležité prináša viditeľné znaky už počas prvých dní.


V ktorých situáciách sa tvoja netrpezlivosť prejavuje najsilnejšie? Všímaš si nejaký opakujúci sa vzorec?


Ak tvoja myseľ často predbieha k negatívnym scenárom, odporúčam doplniť toto čítanie článkom Ako prekonať strach z budúcnosti: sila prítomnosti.



Ako ovládať netrpezlivosť a znovu nájsť pokoj


Naučiť sa zvládať netrpezlivosť je postupný proces. A áno, paradoxne, vyžaduje to, aby si bol trpezlivý sám so sebou. Nemusíš meniť svoju osobnosť. Cieľom je rozpoznať naliehavosť skôr, než začne ovládať tvoje rozhodnutia.



  1. Precvičuj všímavosť. Mindfulness ti môže pomôcť vrátiť sa do prítomnosti a získať odstup od myšlienok, ktoré predbiehajú udalosti. Začať môžeš s krátkymi nahrávkami dostupnými na hudobných alebo video platformách. Nemusíš mať úplne prázdnu myseľ: stačí pozorovať, čo cítiš, a jemne sa vrátiť k svojmu dychu.

  2. Dýchaj pomalšie. Keď si všimneš napätie, pohodlne sa nadýchni a snaž sa, aby bol výdych o trochu dlhší. Môžeš napríklad päť sekúnd nadýchnuť a osem sekúnd vydychovať, päť- alebo šesťkrát. Rytmus si nevynucuj; ak sa ti zatočí hlava alebo ti to bude nepríjemné, dýchaj normálne.

  3. Stanovuj si realistické ciele. Rozdeľ svoje ciele na malé, konkrétne kroky. Namiesto toho, aby si od seba vyžadoval „dokončiť dnes všetko“, vyber si jednu uskutočniteľnú činnosť: odpovedať na tri správy, upratať jednu miestnosť alebo dvadsať minút pracovať bez prerušení. Viditeľné pokroky zmierňujú úzkosť z konečného výsledku.

  4. Precvičuj aktívnu trpezlivosť. Prijať, že niečo si vyžaduje čas, neznamená zostať nečinný. Čakanie môžeš využiť na čítanie, prechádzku, počúvanie hudby, starostlivosť o rastliny alebo učenie sa novej zručnosti. Užitočnými príkladmi sú hra na nástroj, spev či precvičovanie rečníctva. Dôležité je, aby sa čakanie nestalo stredobodom tvojej pozornosti.

  5. Vytvor si relaxačnú rutinu. Pomôcť ti môže joga, meditácia, pokojná prechádzka alebo niekoľko minút pomalého dýchania. Vyber si jednoduchú aktivitu, ktorej sa dokážeš držať. Desať minút denne býva realistickejších než dlhé sedenie, ktoré po pár dňoch vzdáš.

  6. Rozpoznaj svoje automatické myšlienky. Zapíš si, na čo myslíš, keď začínaš byť netrpezlivý, aká situácia túto myšlienku vyvolala a aká emócia sa objavila. Napríklad: „Ak teraz neodpovie, niečo nie je v poriadku.“ Potom skús vyváženejšiu alternatívu: „Neviem, prečo sa odpoveď oneskorila, a môžem počkať, než začnem robiť závery.“



Štvortýždňový plán na prácu s netrpezlivosťou


Neexistuje vzorec, ktorý by zaručil úplnú zmenu za mesiac, no štyri týždne ti môžu poslúžiť na začatie nového návyku.



  • Prvý týždeň: všímaj si, kedy sa objaví naliehavosť, a zaznamenávaj si svoje myšlienky.

  • Druhý týždeň: každý deň si niekoľko minút precvičuj dýchanie alebo všímavosť.

  • Tretí týždeň: rozdeľ si úlohy a vyber si realistické priority.

  • Štvrtý týždeň: vedome trénuj čakanie v malých situáciách bez rozptyľovania a bez okamžitej reakcie.


Na konci každého týždňa sa opýtaj, čo fungovalo, čo bolo pre teba náročné a akú úpravu potrebuješ. Nemerať pokrok podľa úplnej neprítomnosti netrpezlivosti, ale podľa svojej schopnosti ju rozpoznať a zvoliť si, ako zareaguješ.



Kedy je vhodné vyhľadať psychologickú pomoc


Ak po štyroch alebo piatich týždňoch nepozoruješ zmeny alebo ak úzkosť a podráždenosť zasahujú do tvojho odpočinku, práce či vzťahov, zváž konzultáciu s odborníkom na duševné zdravie.


Psychológ ti môže pomôcť pochopiť, čo túto naliehavosť udržiava, a rozvinúť nástroje prispôsobené tvojej situácii. Kognitívno-behaviorálne prístupy okrem iného pracujú s automatickými myšlienkami, emóciami a správaním, ktoré problém udržiavajú.


Viac sa môžeš dozvedieť v článku 10 účinných rád, ako prekonať úzkosť a nervozitu.


Nemusíš prestať chcieť napredovať. Stačí sa naučiť robiť to bez toho, aby si žil v neustálych pretekoch.